Rychlé vyhledávání

Reklama

Zjistěte proč zvolit ESET


Slovenčina - nejtěžší jazyk na světě

První výskyt: 11.2007
10 NAŤAŽŠÍCH JAZYKOV NA SVETE

27. septembra sa v Paríži konalo konzorcium jazykovedcov s celého sveta. Po ôsmich rokoch bádania, skúmania a študovania vydali rubriku desiatich najťažších a najľahších jazykov na tejto planéte. Do úvahy sa bral vývoj jazyka, úprava pravopisu, štýl písma, znaky, reč, história jazyka a gramatika jazyka.

Ústav jazykovedcov ktorý sídli v Berlíne začal so skúmaním jazykov ktorými sa hovorí po celom svete, nielen tými najrozšírenejšími ale všetkými jazykmi. Na svete je okolo 7832 jazykov. Každý týždeň zaniknú dva jazyky a vytvoria sa ďalšie dva až tri nové. Skôr než prejdem k tým desiatim jazykom spomeniem desať najľahších jazykov na svete.

10. mongolčina
09. aramejština
08. gréčtina
07. nórština
06. taliančina
05. rumunčina
04. chorvátčina
03. bulharčina
02. angličtina
01. najľahší jazyk na svete ktorým hovorí vyše 300 miliónov ľudí na celom svete je španielšitna.

Desať najťažších jazykov na tejto planéte:
10. nemčina
09. francúzština
08. čínština
07. japončina
06. jazyk oboch Kórei je rovnaký, takže kórejština
05. perzština
04. arabčina
03. fínština
02. maďarčina
01. najťažším jazykom akým sa hovorí na tejto planéte je Slovenčina.

A to pre jej gramatickú štruktúru a „mobilitu slov a slovných spojení" ako jediný jazyk sveta má slovenčina 7 pádov. (Nominatív, Genitív, Datív, Akuzatív, Lokál, Inštrumentál a Vokatív), ďalej vybrané slová, a hlavne mäkké a tvrdé „ i, y „ , skloňovanie prídavných mien a slovies, v podstate sa v slovenskom jazyku skloňujú takmer všetky slová.:

Špecifiku tvoria slovesá.:

V slovenčine je sloveso ohybné. Ohýbanie slovies sa nazýva časovanie.

Pri slovese sa rozlišujú v slovenčine gramatické kategórie:

* osoba (prvá osoba jednotného čísla, druhá osoba jednotného čísla, tretia osoba jednotného čísla, prvá osoba množného čísla, druhá osoba množného čísla, tretia osoba množného čísla)
* číslo (jednotné číslo, množné číslo)
* čas (predminulý čas, minulý čas, prítomný čas, budúci čas)
* spôsob (oznamovací spôsob, podmieňovací spôsob, rozkazovací spôsob)
* slovesný rod (činný rod, trpný rod)
* slovesný vid (dokonavý vid, nedokonavý vid)
* slovesná zhoda (zhoda s tvarom nadradeného podstatného mena alebo zámena)
* intencia slovesného deja (sloveso vyžadujúce doplnenie agensom alebo paciensom, sloveso nevyžadujúce doplnenie agensom alebo paciensom)
* trieda
* (slovesný) vzor


ROZDELENIE SLOVIES

plnovýznamové

1. činnostné -pomenúvajú činnosti, úkony
a. predmetové -ich význam si vo vete vyžaduje pripojenie predmetu
b. bezpredmetové -ich význam si nevyžaduje pripojenie predmetu

2. stavové -pomenúvajú stavy, deje, ktoré nepodliehajú vôli pomocné
-nemajú úplný, samostatný význam, preto sa vo vete spájajú s iným, plnovýznamovým slovom

1. modálne (spôsobové)
- vyjadrujú vôľu, chcenie, povinnosť, možnosť uskutočniť dej chcieť, môcť, musieť, vedieť, mať (niečo za povinnosť.), smieť, dať sa

2. fázové
- vyjadrujú fázu, koniec, začiatok deja začať/ínať, prestať/ávať, z/ostať/ávať

3. limitné
- vyjadrujú blízky začiatok deja ísť, mať

4. sponové
- fungujú ako spojenie (spona) v mennom prísudku, spájajú sa s plnovýznamovými slovnými druhmi byť, stať sa

Ako jeden z piatich jazykov máme tri rody.:

Mužský, ženský a stredný

A ako jediný jazyk sveta má vzory prídavných mien, dvojhlásky a spodobovanie, toto nenájdete už v žiadnom inom jazyku na tejto planéte. Toto je len tak na okraj čo sa týka gramatiky slovenského jazyka. Jej gramatika je tak komplikovaná, že akémukoľvek cudzincovi by podľa prepočtov trvalo až 12 rokov kým by sa naučil kompletnú gramatiku a to nehovorím a variabilite slov, viet a slovných spojení vo vetách. Kompletnú gramatiku slovenského jazyka nevie ani jeden jediný človek, preto ju študujú a pripravujú tými vedcov a jazykovedcov, pretože je tak obsiahla a povedal by som, že v niektorých prípadoch až extrémne náročná nato, aby ju bol schopný poňať jeden človek. Slovenský jazyk má presne 465 gramatických výnimiek aj to dokazuje jeho komplikovanosť. Pravidlá slovenského pravopisu prichádzajú len veľmi málo s nejakými úpravami alebo novými pravidlami gramatiky, ale cez to všetko ide o jazyk, ktorý nemá vo svete obdobu, čo sa týka náročnosti na učenie, písanie, počúvanie, hovorenie a čítanie.
Záujem o slovenský jazyk každým dňom rastie ale len málo komu sa podarí dosiahnuť to čomu mi jazykovedci hovoríme: rozprávať čisto spisovne. Náš jazyk je krásny, melodický a preto nemáme problém porozumieť aj ruštine, poľštine, češtine, a iným slovanským jazykom. Ak sa chce cudzinec naučiť písať, čítať, počúvať a hlavne hovoriť po slovensky aspoň tak ako jednoduchý človek, tak v zahraničí sa náš jazyk nenaučí a to platí aj pre nás. Cudzinci ak chcú musia prísť k nám a mi ak sa chceme naučiť inú reč musíme ísť do krajiny kde sa tou rečou ktorú sa učíme.
Mali by sme byť hrdí nato, že rozprávame najťažším jazykom, aký kedy vôbec vznikol, lebo ťažší jazyk už nie je. Jeho gramatická štruktúra je tak komplikovaná, tak prepracovaná do detailov, že s takou dokonalosťou prepracovania sa nestretneme ani v maďarčine, pre mnohých z nás je práve maďarský jazyk ten najťažší, ale to isté tvrdia Maďari o našom jazyku, len s tým rozdielom, že oni sa nemýlia.

S pozdravom prof. Doc. Vladimír Trnka

Orgán Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV, Jazykového odboru Matice slovenskej a Ústrednej jazykovej rady MK SR.

Vyjádření odborníka nebo zainteresované osoby

Stanovisko ředitele Jazykovědného ústavu Ľudovíta Štúra SAV

Po internete „plachtí“ list s názvom 10 najťažších jazykov na svete, v ktorom sa tvrdí, že najťažším jazykom je práve náš jazyk. V posledných dvoch dňoch prišlo do Jazykovedného ústavu niekoľko desiatok listov s otázkou, či je to pravda a či má s tým Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV niečo spoločné.

Ako môžeme mať s tým niečo spoločné, keď je list plný trápnych jazykových chýb? Pisateľ, ktorý sa podpísal ako prof. Doc. Vladimír Trnka, nevie, že my jazykovedci sa píše s tvrdým y, nie s mäkkým i (mi), že v slovenčine sa nepíše tým, ale tím, že máme byť hrdí na to (nie nato), že spisovne je fínčina, kórejčina, aramejčina (nie fínština, kórejština, aramejčtina), že gramatika je taká (nie tak) komplikovaná. Nikto z jazykovedcov by to takto nenapísal, nehovoriac o čiarkach, ktoré sú pre pisateľa španielskou dedinou. Nie je to teda jazykovedec. Ale kto to je? Nevieme to, ale o ňom vypovedá sama forma i obsah listu. Obsahovo je to úplný bluf, či ako by povedal Vajanský, blúznica, kým naši mladí by to mohli nazvať totálnou haluzou. Nie je totiž pravda, že slovenčina je najťažším jazykom na svete a že by sa na tom mali dokonca dohodnúť nejakí vedci z Paríža alebo že by to mal už osem rokov skúmať nejaký „Ústav jazykovedcov“ v Berlíne. Pravda je taká, že slovenčina patrí skôr medzi najľahšie slovanské jazyky. V lingvistickej typológii sa hodnotí ako pomerne jednoduchý a pravidelný jazyk.

Ak si spomenieme na to, aké množstvo nepravidelných slovies je v románskych a germánskych jazykoch (francúzština, nemčina a i.), zistíme, že slovenčina ich má len poskromne (napr. typ jesť, jedia). Slovenčina nemá ani také množstvo časov ako napr. južnoslovanské jazyky, gréčtina či klasická latinčina. Má menej skloňovacích vzorov ako napr. čeština. V 1. osobe prítomného času má na rozdiel od staršieho stavu zovšeobecnenú slovesnú koncovku –m (napr. oproti češtine, kde je –u, -i aj -m: vedu, píši, volám). Pomerne jednoduchý je aj náš fonologický systém.

Čo sa týka pána Trnku, ktorý uvádza súpis („rubriku“) najľahších a najťažších jazykov, dá sa o tom povedať len to, že sú tu len „nacápané“ jazyky bez ladu a skladu, jazyky, o ktorých počul alebo ich nejakým spôsobom pozná. Keby bolo jeho poznanie jazykov sveta na vyššej úrovni, určite by pri ľahkých nezabudol na indonézštinu a pri „ťažkých“ zasa na baskičtinu, predindoeurópsky jazyk, ktorý sa nevedel naučiť ani jeden z najväčších polyglotov všetkých čias Wilhelm von Humboldt, a nemohol by vynechať ani írčinu, gruzínčinu, príp. severoamerické indiánske či eskimácke jazyky. Ale aj tak: uvedené jazyky sú zložité len z nášho pohľadu. Je známe, že deti sa naučia všetky jazyky sveta za približne rovnaký čas, čiže všetky sú rovnako ťažké či ľahké.

Dalo by sa súhlasiť s tým, že komplikovanými jazykmi z hľadiska zvládnutia pre cudzincov sú čínština, japončina, kórejčina a arabčina, ku ktorým pristupujú aj špecifické písma. Ale prečo sa sem dostala aj fínčina a maďarčina, vôbec nie je jasné. Pripomína to skôr žart, ktorý možno nájsť v nemeckom variante na internete: V Európe existujú dva extrémne ťažké jazyky: maďarčina a portugalčina. A maďarčina je dokonca taká ťažká, že ju neovládajú ani Portugalci. Perzštinu zasa možno považovať za ťažkú len v dôsledku množstva cudzích (arabských) slov, ale to isté platí aj o turečtine.

Azda netreba vyvracať všetko, čo pisateľ v tomto texte uviedol, pekná je však cifra, že slovenčina má 465 výnimiek, a zaujímavý je aj údaj, že cudzincovi trvá dvanásť rokov, kým si osvojí slovenčinu. Čo je to „mobilita slov a slovných spojení?“ Že by sme mali sedem pádov naozaj len my? Grafémy y a i takisto nie sú našou výnimočnosťou, tie má aj ruština, čeština a poľština. Skloňovanie podstatných a prídavných mien je známe zo všetkých slovanských jazykov s výnimkou bulharčiny a macedónčiny. Rody poznáme z viacerých európskych jazykov, stačí si len na ne spomenúť. Prečo by malo byť spodobovanie iba výsadou slovenčiny? Že by slovenčina bola jediným jazykom s dvojhláskami? Má ich napr. taliančina a rumunčina.

Čitatelia, ktorí sa chcú dozvedieť objektívne fakty o type slovenského jazyka, by mali skôr siahnuť po štúdiách Ľudovíta Nováka, Jozefa Ružičku a Viktora Krupu, ktoré sa nachádzajú v zborníkoch Studia Academica Slovaca, príp. aj po staršom úvode K. Horálka Úvod do studia slovanských jazyků a po novších Jazykoch sveta (Bratislava, Veda 2005) a Písmach sveta (2000) Viktora Krupu a Jozefa Genzora. Ak si chcú prečítať o mýtoch, ktoré vznikajú okolo nášho jazyka i jazykov iných, môžeme odkázať na príslušnú kapitolu v knihe Mýty naše slovenské autorov Viktora Krupu a Slavomíra Ondrejoviča (Bratislava, Academic Press 2005), elektronicky tu.

Slavomír Ondrejovič
riaditeľ Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV


Zdroj: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV - Je slovenčina najťažší jazyk na svete?

Doplňující odkazy

 
Adresa stránky: http://www.hoax.cz/hoax/slovencina---nejtezsi-jazyk-na-svete/
Alternativní odkaz: http://www.hoax.cz/index.php?section=hoax&action=hoax_detail&id=727

Naši partneři

Viry.cz
Konference SECURITY
Projekt E-Bezpečí
Hustej INTERNET
Check Point
PARANOIA.CZ
NEŠLAPE.CZ - NEŠLAPE Vám počítač? Odvirování PC, zrychlení počítače, ...
Safer Internet
Konference iCT Day - 2016 - Bezpečnost kyberprostoru
3. E-mailing konference v Praze
AVAST!
MANIPULÁTOŘI.CZ

Podpořte nás

Ikona pro Vás

HOAX.cz

Hoax.cz je archivován

WebArchiv - archiv českého webu

Doporučujeme

CZilla
Právě dnes
Jak na web
SDRUŽENÍ INTERNETOVÝCH OBCHODŮ  Internet-Shops.cz
ER.cz - Přesměrování pro Váš web zdarma
spamy.cz
soom.cz
Antivirové centrum
Včelařství Špaček - kvalitní med a včelí produkty
SECIT.SK
Eurotran
Holičství, pánské kadeřnictví v Třebíči
Levna-vejce